Vznik ČSR sa v Slovenskej republike po roku 1993 pripomínal ako pamätný
deň Deň vzniku samostatného Československa. Vlani v novembri poslanci
Národnej rady (NR) SR schválili dve novely zákona, na základe čoho sa
28. október zmenil na štátny sviatok Deň vzniku samostatného
československého štátu. Sviatok však nie je dňom pracovného pokoja.
Národný výbor československý v Prahe prijal 28. októbra 1918 zákon o
utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. Od
vzniku ČSR vo štvrtok 28. októbra uplynie 103 rokov.
Slováci mali sformulovaný národný politický program už od polovice 19.
storočia. Program, ktorý vypracoval Ľudovít Štúr, vychádzal z faktu, že
Slováci sú samostatný a svojbytný národ, a požadoval slovenskú
samosprávu v rámci Uhorska. Nemal však šancu na realizáciu najmä po
neúspešnom povstaní Slovákov voči Maďarom v rokoch 1848 – 1849 a po
rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867.
Až vypuknutie prvej svetovej vojny v lete 1914 prinieslo oživenie
slovenskej otázky. Keď priebeh vojny naznačoval, že Nemecko a
Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrajú, začali sa vytvárať rôzne úvahy o
možnostiach postavenia Slovákov v Európe. Ako najvýhodnejšie sa ukázalo
riešenie vytvoriť československý štát. Postavila sa zaň slovenská
komunita v USA, ktorá 22. októbra 1915 spolu s českými predstaviteľmi
podpísala Clevelandskú dohodu.
Na čele zahraničného československého odboja stál Tomáš Garrigue
Masaryk. Vo februári 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada
(ČSNR), na sformovaní ktorej sa výrazne podieľal aj Slovák Milan
Rastislav Štefánik. Diplomatickému úsiliu Masaryka, Štefánika a Edvarda
Beneša výrazne dopomáhali úspechy československých légií, ktoré boli
ozbrojenými zložkami budúceho československého štátu a podliehali ČSNR.
Do konca prvej svetovej vojny pôsobilo v Rusku, Taliansku, Srbsku a vo
Francúzsku okolo 100.000 legionárov.
V máji 1917 českí politici na zasadnutí ríšskeho parlamentu predniesli
vyhlásenie, v ktorom žiadali spojenie českých krajín so Slovenskom.
Vyhlásenie podporil aj slovenský politik Vavro Šrobár, ktorý 1. mája
1918 v Liptovskom Mikuláši vsunul do rezolúcie aj požiadavku práva na
sebaurčenie národov.
Predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a
predseda Československej národnej rady Masaryk podpísali 30. mája 1918
Pittsburskú dohodu a 14. októbra 1918 vznikla v Paríži dočasná
československá vláda. Snahu vytvoriť spoločný a demokratický štát Čechov
a Slovákov deklarovala aj Washingtonská deklarácia zverejnená 18.
októbra 1918. V jej závere sa píše: "Veríme v demokraciu - veríme v slobodu - a v slobodu vždy väčšiu a väčšiu."
Vzniku ČSR predchádzalo stretnutie predstaviteľov zahraničného a
domáceho odboja v Ženeve. Na tomto stretnutí bola 28. októbra 1918
utvorená dočasná československá vláda. V ten istý deň prijalo
Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie a československý
Národný výbor v Prahe vydal zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro
Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný.
Týmto aktom oficiálne vznikla Československá republika.
V Turčianskom sv. Martine sa 30. októbra 1918 konalo verejné
zhromaždenie, na ktorom bola prijatá deklarácia, v ktorej sa Slováci
jasne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.
Dočasné Národné zhromaždenie 14. novembra 1918 zvolilo Masaryka za
prezidenta republiky, zároveň vznikla československá vláda, ktorej
predsedom sa stal Karel Kramář.
Existenciu ČSR aj jej hraníc potvrdili mierové zmluvy: Versaillská s
Nemeckom (1919), Saintgermainská s Rakúskom (1919) a Trianonská s
Maďarskom (1920).